Kľúčové elementy bieloruskej národnej identity

Bělorusko

Ján Fiľakovský, Vladimír Baar
Katedra sociální geografie a regionálního rozvoje, Přírodovědecká fakulta, Ostravská univerzita, Chittussiho 10, 710 00 Slezská Ostrava
Email: jan.filakovsky@osu.cz, vladimir.baar@osu.cz

Key elements of Belarusian national identity
DOI: http://dx.doi.org/10.7160/KS.2018.110201
Author: Ján Fiľakovský, Vladimír Baar
Language: Slovak
Issue: 2/2018
Page Range: 3-35
No. of Pages: 33
Keywords: national identity, Belarus, nation-building, Alexander Lukashenko, identity politics
Summary/Abstract:
The objective of the article is to identify and analyse the main movements that shaped the national identity of the modern Belarus. When Belarus acquired sovereignty in 1991, two movements have started to influence the Belarusian society. One of them, a so-called “nationalist” movement, was present between 1991 and 1994. The second one, a so-called “official” movement, which draws its ideology from the Soviet past, gained in importance when Alexander Lukashenko entered his presidency in July 1994. Informed by the theory of national identities from Montserrat Guibernau, which describes five underlying dimensions of national identity, i. e. psychological, historical, territorial, cultural, and political dimension, we seek to understand the two movements against the background of these dimensions. This is a crucial task for reflecting on the “third” movement, which emerges after the controversial presidential elections in 2010, and which tries to combine the ideological roots of both previous movements, thus satisfying both the supporters of the governmental regime as well as the opposition. The analysed components that form the Belarusian national identity include the question of national language, religion, territory and state boundaries, domestic policy and foreign affairs, national symbols, history, historical memory, and heroic myths.


Bielorusko je vnútrozemskou krajinou nachádzajúcou sa vo východnej časti Európy medzi Európskou úniou a Ruskom. Práve jeho geografická poloha spôsobuje ťažkosti v jednoduchom zaradení krajiny do geopolitického kontextu regiónu. z náboženského hľadiska tu prevažujú ortodoxní veriaci, avšak s početnou katolíckou a evanjelickou menšinou . Najpoužívanejším jazykom je ruština, a až potom bieloruština. Rôzne paradoxy identity boli spôsobené historickým vývojom, kde Bielorusko bolo dôležitou časťou Kyjevskej Rusi, neskôr súčasťou Litovského veľkokniežatstva, ktoré sa spojilo s Poľskom a nakoniec vpadlo do područia Ruského impéria resp. neskôr Sovietskeho zväzu. Všetky tieto historické atribúty formovali (a formujú) bieloruskú identitu, ktorá sa po rozpade Sovietskeho zväzu (podobne ako aj u ostatných postsovietskych krajín) ocitla v kríze. Kto sú teda Bielorusi? Existuje bieloruská národná identita? Aké sú jej hlavné rysy a atribúty? Tieto otázky sa stávajú čoraz závažnejšími aj s ohľadom na pretrvávajúcu Ukrajinskú krízu, kde takisto za jeden z dôležitých spúšťačov považujeme krízu národnej identity. V prvej časti štúdie sa zameriame na teoretické ukotvenie národnej identity. Pracujeme s teóriou národných identít od Monserrat Guibernau, ktorá pre existenciu národa, resp. jeho identity vymedzila päť dimenzii – politickú, historickú, kultúrnu, psychologickú a teritoriálnu. Ak napĺňa národ tieto dimenzie, potom môže právom hovoriť o existencii svojej národnej identity. Týchto päť dimenzii sa v empirickej časti snažíme aplikovať na prípad Bieloruska.
Hlavným cieľom štúdie je pomocou popredných teórií o národnej identite zistiť, aké hlavné smery prevládajú v súčasnej bieloruskej spoločnosti. Prioritne sa zameriame na oficiálne vládne výklady a na opozičné výklady bieloruskej národnej identity. Sledujeme pritom obdobie od nástupu Alexandra Lukašenka k moci až po rok 2017. Považujeme pritom za dôležité urobiť aspoň krátky náčrt historického vývoja na dnešnom bieloruskom území. Snažíme sa mapovať iba najdôležitejšie udalosti, ktoré mali (a majú) vplyv na súčasný stav v Bielorusku.
Z metodologického hľadiska na základe Lijphardtovej typológie sa jedná o interpretatívnu prípadovú štúdiu, ktorá využíva teóriu (v tomto prípade Guibernaovej teóriu o dimenziách národnej identity) predstavujúcu myšlienkový rámec pre vysvetlenie určitého prípadu – bieloruskej národnej identity. Hodnota interpretatívnej štúdie spočíva najmä v priblížení a vysvetlení určitého procesu, pričom jej význam je najmä vzdelávací a akademický. Napriek tomu, že pracujeme aj so štatistickými údajmi, skôr ako o kvantitatívnu, ide o kvalitatívnu štúdiu. Dôležitým vodidlom k naplneniu cieľa bolo pomocou strednedobého pobytu zúčastnené pozorovanie priamo v Bielorusku, či rozhovory uskutočnené autormi s bieloruskými akademikmi, členmi nevládnych organizácii ako aj zástupcami občianskej spoločnosti. Ďalšie informácie sme doplnili počas strednedobého pobytu na kanadských univerzitách – University of Toronto a University of Alberta, kde sme uskutočnili rozhovory s poprednými akademikmi v odbore bieloruských štúdií. Väčšina osôb, s ktorými sme uskutočnili interview sú štátnymi zamestnancami a pri rozhovoroch nám poskytli aj informácie, ktoré sa stavajú kriticky k bieloruskej krajine a vláde. z toho dôvodu zachovávame anonymitu dopytovaných osôb. Súčasťou práce bola aj analýza sekundárnych zdrojov prevažne anglosaskej, ale aj bieloruskej proveniencie.

Celý příspěvek / Full Text Paper: Kľúčové elementy bieloruskej národnej identity

Bibliografie

  • ANDERSON, Benedict. Představy spoločenství – Úvahy o původu a šíření nacionalismu. Praha: Karolinum, 2008. ISBN 978-80-246-1490-8.
  • ARMOUR, Ian. a History of Eastern Europe 1740–1918. Empires, Nations and Modernisation. London: Bloomsbury Academic, 2012. ISBN 978-1-84966-488-2.
  • BEKUS, Nelly. Nationalism and socialism: „Phase D“ in the Belarusian nation-building. The Journal of Nationalism and Ethnicity, 2010, roč. 38, č. 6, s. 829–846. ISSN 0090-3923. DOI: https://doi.org/10.1080/00905992.2010.515973 
  • BEKUS, Nelly. Struggle Over Identity: The Official and the Alternative „Belarussianness“. Budapest: Central European University Press, 2010. ISBN 9789639776685. DOI: https://doi.org/10.7829/9789639776685bekus 
  • BOBKOV, Vladimir. Belarus v geopolitičeskom izmerenii. Belaruskaja Dumka. 2010, č. 6, s. 48–53. ISSN 0023-3102.
  • BOHDAN, Siarhei. Orthodox Church is Losing Belarus [online], [cit. 18. 3. 2018]. Dostupné na internete: http://belarusdigest.com/story/orthodox-church-losing-belarus-8036
  • BOURGEOIS, Daniel, BOURGEOIS, Yves. Territory, Institutions and National Identity: The Case of Acadians in Greater Moncton, Canada. Urban Studies, roč. 42, č. 7, s. 1123–1138. ISSN 0042-0980. DOI: https://doi.org/10.1080/03056240500121123
  • BYLINA, Vadzim. White-Red-White Flag: The True Belarusian Symbol or a Sign of the Opposition? [online] BelarusDigest [cit. 20. 3. 2018]. Dostupné na internete: https://belarusdigest.com/story/white-red-white-flag-the-true-belarusian-symbol-or-a-sign-of-the-opposition/
  • CATHOLIC.BY. Statistics. [online] Catholic.by [cit. 28. 3. 2018]. Dostupné na internete: http://old.catholic.by/2/en/belarus/dioceses/101095-stat.html
  • CLARK, J. C. D. National Identity, State Formation and Patriotism: The Role of History in the Public Mind, History Workshop Journal, 1990, č. 29, s. 95–102. ISSN 1477-4569. DOI: https://doi.org/10.1093/hwj/29.1.95
  • DOUNAR-ZAPOĽSKIJ, Mitrofan. Istorija Belarusi. Moskva: Direkt-Media, 2014. ISBN 978-5-4475-0744-2.
  • EBERHARDT, Piotr. Ethnic Groups and Population Changes in Twentieth-Century. Central Eastern-Europe. History, Data and Analysis. London and New York: Routledge, 2003. ISBN 978-0-7656-0665-5. DOI: https://doi.org/10.4324/9781315704470 
  • ERLICHMAN, Vadim. Potery narodonaselenija v XX. veke. Spravočnik. Moskva: Russkaja Panorama, 2004. ISBN 5-93165-107-1.
  • ETHERINGTON, John. Nationalism, National Identity and Territory. The Case of Catalonia. Barcelona: Universitat Autónoma de Barcelona, 2003. ISBN 978-8-4688-5683-4.
  • FIĽAKOVSKÝ, Ján; BAAR, Vladimír. Homo sovieticus – stále živý ľudský druh. Geografické informácie, 2017, roč. 21, č. 1, s. 4–25. ISSN 1337-9453. DOI: https://doi.org/10.17846/gi.2017.21.1.4-25 
  • GELLNER, Ernest. Nations and Nationalism. Second Edition. New York: Cornell University Press, 2008. ISBN 978-0-8014-9263-1.
  • GILLIS, John. Commemorations: The Politics of National Identity. Princeton: Princeton University Press, 1994. ISBN 978-0-691-02925-2.
  • GOBLE, Paul. Is There a Khruschevian ´Crime´in Belarus? [online]. Euromaidan Press [cit. 26. 3. 2018]. Dostupné na internete: http://euromaidanpress.com/2017/03/09/is-there-a-khrushchevian-crimea-in-belarus-euromaidan-press/
  • GOUJON, Alexandra. Kurapaty (1937–1941): NKVD Mass Killings in Soviet Belarus. [online]. SciencesPo, 2017 [cit. 1. 11. 2017]. Dostupné z: http://www.sciencespo.fr/mass-violence-war-massacre-resistance/fr/document/kurapaty-1937-1941-nkvd-mass-killings-soviet-belarus
  • GUIBERNAU, Montserrat. The Identity of Nations. Cambridge: Polity Press, 2013. ISBN 978-07456-2662-8.
  • HAMMOND, Phillip E.; WARNER, Kee. Religion and Ethnicity in Late-Twentieth-Century America. The Annals of the American Academy of Political and Social Science, 1993. roč. 527, (Máj, 1993), s. 55–66. ISSN 1552-3349. DOI: https://doi.org/10.1177/0002716293527001005 
  • HERB, Guntram; KAPLAN, David. Nested identities. Nationalism, Territory, and Scale. New York: Rowman & Littlefield Publishers, 1999. ISBN 978-0-8476-8467-0.
  • HOBSBAWM, Eric. Language, Culture, and National Identity, Social Research, roč. 63, č. 4, s. 1065–1080. ISSN 0037-783X.
  • HUMAN RIGHTS WATCH. World Report 2012: Belarus – Events of 2011. [online] Human Rights Watch [cit. 13. 2. 2018]. Dostupné na internete: https://www.hrw.org/world-report/2012/country-chapters/belarus
  • IOFFE, Grigory. Culture Wars, Soul-Searching, and Belarusian Identity. East European Politics and Societies, 2007, roč. 21, č. 2, s. 348–381. ISSN 1533-8371. DOI: https://doi.org/10.1177/0888325407299790 
  • IOFFE, Grigory. Understanding Belarus: Belarusian Identity. Europe-Asia Studies, 2003, roč. 55, č. 8, s. 1241–1272. ISSN 1465-3427. DOI:
    https://doi.org/10.1080/0966813032000141105

  • IISEPS. Religiousness and Morals of Belarussians. [online], [cit. 8. 3. 2018]. Dostupné na internete: http://www.iiseps.org/?p=1609&lang=en
  • IISEPS NEWS. Tabulica 18. IISEPS NEWS – Analytic Bulletin of Independent Institute of Socio-Economic and Political Studies, 2015, roč. 76, č. 2, s. 10. ISSN 1822-5543.
  • JERMALOVIČ, Mikola. Belaruskaja dzjaržava Vjalikae knjastva Litouskae. Minsk: Bellitfond, 2000. ISBN 985-6576-08-3.
  • JOSEPH, John E. Language and Politics. Edinburgh: Edinburgh University Press, 2006. ISBN 978-0-7486-2453-9. DOI: https://doi.org/10.3366/edinburgh/9780748624522.001.0001 
  • KAZAKIEVIČ, Andrej. Concepts (Ideas) of the Belarusian Nation since Gaining Independence (1990˗2009). Belarusian Political Science Review, 2011, č. 1, s. 47–68. ISSN 2029-8676.
  • KELMAN, Herbert. Nationalism, patriotism, and national identity: Socio-psychological dimensions. In: BAR-TAL, Daniel, STAUB, Ervin (eds.). Patriotism in the Lives of Individuals and Nations. Chicago: Nelson-Hall Publishers, 1997, s. 165–189. ISBN 978-0-8304-1410-9.
  • KOROSTELEVA, Elena; LAWSON, Colin; MARSH, Rosalind. Introduction Paradoxes of Democratization in Post-communist Belarus. In: KOROSTELEVA, Elena, LAWSON, Colin, MARSH, Rosalind (eds.). Contemporary Belarus. Between Democracy and Dictatorship. New York: RoutledgeCurzon, 2003. s. 1–20. ISBN 978-1-135-78948-0. DOI: https://doi.org/10.4324/9780203220399 
  • KREJČÍ, Jaroslav. Ethnic Problems in Europe. In: GINER, Salvador, ARCHER, Margaret (eds). Contemporary Europe: Social Structures and Cultural Patterns. London: Routledge & Kegan Paul, 1978. ISBN 978-0-7100-8926-7.
  • KUZIO, Taras. History, Memory and Nation Building in the Post-Soviet Colonial Space. Nationalities Papers, 2002, roč. 30, č. 2, s. 241–264. ISSN 0090-3923. DOI: https://doi.org/10.1080/00905990220140649 
  • LAITIN, Daniel. Culture and National Identity: ´The East´and European Integration. West European Politics, 2002, roč. 25, č. 2, s. 55–80. ISSN 1743-9655. DOI: https://doi.org/10.1080/713869599 
  • LASTOǓSKI, Aliaksiej. Russo-Centrism as an Ideological Project of Belarusian Identity. Belarusian Political Science Review, 2011, roč. 1, č. 1, s. 23–46. ISSN 2029-8676.
  • MACKEY, Eva. The House of Difference: Cultural politics and national identity in Canada. New York: Routledge, 1999. ISBN 978-1-134-67603-3. DOI: https://doi.org/10.4324/9780203981306 
  • MARPLES, David. Are There Belarusians in Belarus? In: BULHAKAU, Valer (eds). The Geopolitical Place of Belarus in Europe and the World. Warsaw: Dom Wydawniczy Elipsa, 2006. s. 175–181. ISBN 978-83-60694-03-9.
  • MARPLES, David. Belarus: a denationalized nation. New York: Routledge, 2012. ISBN 978-1-134-41190-0. DOI: https://doi.org/10.4324/9781315079271
  • MARPLES, David. Belarus: From Soviet Rule to Nuclear Catastrophe. London: Macmillan Press, 1996. ISBN 978-0-230-37831-5. DOI: https://doi.org/10.1057/9780230378315
  • MARPLES, David. Kuropaty: The Investigation of a Stalinist Historical Controversy. Slavic Review, 1994, roč. 53, č. 2, s. 513–523. ISSN 0037-6779. DOI: https://doi.org/10.2307/2501303
  • MARPLES, David. Our Glorious Past. Lukashenka´s Belarus and the Great Patriotic War. Stuttgart: ibidem-Verlag, 2014. ISBN 978-3-8382-0574-8.
  • MEDVEDEV, Roj. Sovetckij Sojuz: Poslednie gody žizni. Moskva: Izdateľstvo Vremja, 2006. ISBN 978-5-9691-0859-2.
  • MILLER David. Citizenship and National Identity. Cambridge: Polity Press, 2013. ISBN 978-0-7456-2394-8.
  • MINISTRY OF FOREIGN AFFAIRS OF THE REPUBLIC OF BELARUS. Religion and denominations in the Republic of Belarus. [online], [cit. 11. 3. 2018]. Dostupné na internete: http://www.mfa.gov.by/upload/pdf/religion_eng.pdf
  • MIRONOWICZ, Eugeniusz. Bialorusini i Ukrajincy w polityce obozu pilsudczykowskiego. Bialystok: Wydawnictwo Unywersyteckie Trans Humana, 2007. ISBN 978-83-89190-87-1.
  • MITROCHIN, Nikolaj. Russkaja Pravoslavnaja Cerkov. Sovremenoe Sostojanie i Aktualnie Problemi. Moskva: Novoe Literaturnoe Obozrenie, 2006. ISBN 5-86793-324-5.
  • MOORE, David Chioni. Is the Post- in Postcolonial the Post- in Post-Soviet? Toward a Global Postcolonial Critique. PMLA, 2001, roč. 116, č. 1, s. 111–128. ISSN 0030-8129.
  • MOSER, Michael. Language Policy and the Discourse on Languages in Ukraine Under President Viktor Yanukovich (25. February 2010 – 28. October 2012). Stuttgart: ibidem-Verlag, 2014. ISBN 978-3-8382-6497-4.
  • MYHILL, John. Language, Religion, and National Identity in Europe and the Middle East. Amsterdam: John Benjamins Publishing Company, 2006. ISBN 978-90-272-2711-9. DOI: https://doi.org/10.1075/dapsac.21
  • NATIONAL STATISTICAL COMMITTEE OF THE REPUBLIC OF BELARUS. Population Census 2009. [online], [cit. 20. 2. 2018] Dostupné na internete: https://web.archive.org/web/20110706163803/http://belstat.gov.by/homep/en/census/2009/main.php
  • NOVIK, Jevgenij, KAČALOV, Igor, NOVIK, Natalija. Istorija Belarusi. s drevnejšich vremen do 2010 g. Minsk: Vyšejšaja škola, 2011. ISBN 978-985-06-1917-4.
  • NOVIKOVA, Lidija. Sociologija kak sudba… Minsk: Nacionalnaja Akademija Nauk Belarusi, 2012. ISBN 978-985-08-1412-8.
  • ORLOV, Vladimir, SAGANOVICH, Gennadz. Ten Centuries Of The Belarusian History. Vilnius: Nasha Buduchynia, 2001.
  • PAASI, Anssi. Constructing territories, boundaries and regional identity. In: FORSBERG, Tuomas (eds.) Contested Territory: Border Disputes at the Edge of Former Soviet Empire. Aldershot: Edward Elgar, 1995. s. 42–61. ISBN 978-1-85278-949-7.
  • PAASI, Anssi. Territories, Boundaries, an Consciousness: The Changing Geographies of the Finnish-Russian Border. Chichester: John Wiley & Sons, 1996. ISBN 978-0-471-96119-2.
  • PAVLENKO, Anita. Language conflict in post-Soviet linguistic landscapes. Journal of Slavic Linguistics 2009, roč. 17, č. 1–2. s. 247–274. ISSN 1543-0391. DOI: https://doi.org/10.1353/jsl.0.0025 
  • PRIZEL, Ilya. National Identity and Foreign Policy: Nationalism and Leadership in Poland, Russia, and Ukraine. Cambridge: Cambridge University Press, 1998. ISBN 978-0-511-58292-9. DOI: https://doi.org/10.1017/CBO9780511582929
  • RUDLING, Per Anders. The Rise and Fall of Belarusian Nationalism, 1906–1931. Pittsburgh: University of Pittsburgh Press, 2014. ISBN 978-0-8229-6308-0. DOI: https://doi.org/10.2307/j.ctt1287p7r 
  • RUDLING, Per Anders. „Unhappy is a Person Who Has No Motherland“: National Ideology and History Writing in Lukashenka´s Belarus. In: FEDOR, Julie, KANGASPURO, Markku, LASSILA, Jussi, ZHURZHENKO, Tatiana (eds.) War and Memory in Russia, Ukraine and Belarus. London: Palgrave Macmillan, 2017. s. 71–106. ISBN 978-3-319-66523-8. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-319-66523-8 
  • RUDKOUSKI, Pjotr. Religija jak faktar geapalitičnaga samaviznačenija Belarusi. In: MANAEV, Oleg. Belarus i boľšaja Evropa: v poiskach geopolitičeskogo samoopredelenija. Novosibirsk: Volodej, 2007. s. 209–240.
  • RUSSIA BEYOND. No threat of Maidan-style protests in Belarus, says President Lukashenko. [online] Russia Beyond [cit. 13. 2. 2018]. Dostupné na internete: http://rbth.com/news/2015/01/29/no_threat_of_maidan-style_protests_in_belarus_says_president_lukashenko_43249.html
  • SAGANOVIČ, Gennadz. Nevjadomaja vajna: 1654–1667. Minsk: Navuka i technika, 1995. ISBN 5-3430-1637-5.
  • SAGANOVIČ, Gennadz. Narys gistoryi Belarusi ad staražytnasci da XVIII stagoddzja. Minsk: Encyklapediks, 2001. ISBN 985-6374-34-2.
  • SAVCHENKO, Andrew. Belarus – a Perpetual Borderland. Leiden: Brill, 2009. ISBN 978-90-474-2794-0. DOI: https://doi.org/10.1163/ej.9789004174481.i-239 
  • SINDIC, Denis. Psychological Citizenship and National Identity, Journal of Community & Applied Social Psychology, 2011, roč. 21, č. 3, s. 202–214. ISSN 1099-1298. DOI: https://doi.org/10.1002/casp.1093 
  • SMITH, Anthony. Nationalism. Theory, Ideology, History. Second Edition. Cambridge: Polity Press, 2010. ISBN 978-0-7456-5127-9.
  • SOLIK, Martin, BAAR, Vladimír. Krymská anexia a destabilizácia Ukrajiny ako demonštrácia hegemonistického postavenia Ruska? Střední Evropa – Revue pro středoevropskou kulturu a politiku, 2014, roč. 27, č. 139, s. 25–61. ISSN 0862-691X
  • SOLIK, Martin, FIĽAKOVSKÝ, Ján, BAAR, Vladimír. Belarusian and Ukrainian Autocephalous Orthodox Churches and National Identity: Comparison. Politické vedy, 2017, roč. 20, č. 2/2017, s. 116–163. ISSN 1335-2741
  • SPIVAK, Gayatri, CONDEE, Nancy, RAM, Harsha, CHERNETSKY, Vitaly. Are We Postcolonial? Post Soviet Space. PMLA, 2006, roč. 121, č. 3, s. 828–836. ISSN 0030-8129. DOI: https://doi.org/10.1632/pmla.2006.121.3.819 
  • SVANBERG, Ingvar, WESTERLUND, David (eds.). Muslim Tatar Minorities in the Baltic Sea Region. Leiden: Brill, 2015. ISBN 978-90-04-30880-0. DOI: https://doi.org/10.1163/9789004308800
  • ŠYBEKA, Zachar. Narys gistoryi Belarusi (1795–2002). Minsk: Encyklapedyks, 2003. ISBN 985-6599-43-1.
  • ŠVEC, Luboš, MACURA, Vladimír, ŠTOLL, Pavel. Dějiny Pobaltských zemí. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 1996. ISBN 80-7106-154-9.
  • TITARENKO, Larissa. Post-Soviet Belarus: The Transformation of National Identity. International Studies, 2011a, roč. 13, č. 1, s. 11–21. ISSN 0020-8817. DOI: https://doi.org/10.2478/v10223-011-0002-4 
  • TITARENKO, Larissa. Belarus – a land of multiculturalism? Pogranicze, Studia Spoleczne. 2011b, roč. 18, s. 180–198. ISSN 1230-2392. DOI: https://doi.org/10.15290/pss.2011.18.09 
  • TLOSTANOVA, Madina. Postsocialist ≠ postcolonial? On post-Soviet imaginary and global coloniality. Journal of Postcolonial Writing. 2012, roč. 48, č. 2, s. 130–142. ISSN 1744-9863. DOI: https://doi.org/10.1080/17449855.2012.658244 
  • TSYGANKOV, Andrei. Pathways after Empire. National Identity and Foreign Economic Policy in the Post-Soviet World. Oxford: Rowman & Littlefield Publishers, 2001. ISBN 978-0-7425-1672-4.
  • ULACHOVIČ, Vladimir. Otnošenija meždu respublikoj Belarus i Evropejskim sojuzom: sostojanie i perspektivy razvitija. Russkij ekonomičeskij vestnik, 2001, č. 2, s. 336–347. ISSN 2310-1016.
  • UPTON, Anthony. History and national identity: some Finnish examples. In: BRANCH, Michael (eds.). National history and identity, Approaches to the writing of national history in the North-East Baltic region nineteenth and twentieth century. Helsinki: Finnish Literature Society, 1999.
  • VASILYEVA, Natalia, LAGUTINA, Maria. The Russian Project of Euroasian Integration. London: Lexington Books, 2016. ISBN 978-1-4985-2564-0.
  • VEBER, Václav. Rozpad Sovětského svazu. [online]. Paměť a dějiny, roč. 2011/04. [cit. 2. 11. 2017] Dostupné z: https://www.ustrcr.cz/data/pdf/pamet-dejiny/pad1104/003-016.pdf. ISSN 1802-8241.
  • VERDUGO, Richard, MILNE, Andrew. National Identity. Theory and Research. Charlotte: Information Age Publishing, 2016. ISBN 978-1-68123-523-3.
  • VOLAKHAVA, Liudmila. National Identity Dilemma: the „Who Are We?“ Case of Belarus. The Annual Language & Politics and Politics of Identity, 2010, č. 4, s. 31–44. ISSN 1805-3769.
  • WEEKS, Theodore R. Russification/Sovietization. [online], [cit. 12. 1. 2017]. Dostupné na internete: http://ieg-ego.eu/en/threads/models-and-stereotypes/russification-sovietization#Conceptsanddefinitions
  • WILSON, Andrew. Belarus. The Last Dictatorship in Europe. New Haven and London: Yale University Press, 2011. ISBN 978-0-300-13435-3.
  • WOOLHISER, Curt. 2014. The Russian Language in Belarus: Language Use, Speaker Identities and Metalinguistic Discourse. In: RYAZANOVA-CLARKE, Lara. The Russian Language Outside the Nation. Edinburgh: Edinburgh University Press. s. 81–116. ISBN 978-0-7486-6845-8. DOI: https://doi.org/10.3366/edinburgh/9780748668458.003.0004 
  • ZAPRUDNIK, Jan. Belarus: at the Crossroads in History. Boulder: Westview Press, 1993. ISBN 978-0-8133-1794-6.
  • ZAPRUDNIK, Jan. The Historical Dictionary of Belarus. Lanham: Scarecrow Press, 1998. ISBN 978-0-8108-3449-1.
  • ŽENKA, Jan, KOFROŇ, Jan. Metodologie výzkumu v sociální geografii – případové studie. Ostrava: Ostravská univerzita, 2012. ISBN 978-80-7464148-0.