Analysis of Orientalism in David Bowie’s Song “China Girl”

DOI: https://doi.org/10.7160/KS.2020.150203

Author: Veronika Vaseková Address: Univerzita Palackého v Olomouci, Filozofická fakulta, Katedra asijských studií, Křížkovského 14, 779 00 Olomouc, Czech Rep. E-mail: veronikavasekova@seznam.cz Language: Slovak Issue: 2/2020 Page Range: 47–59 No. of Pages: 13
Keywords: China Girl, David Bowie, Orientalism, Racism Kľúčové slová: China Girl, David Bowie, orientalizmus, rasizmus Abstract: Among other areas, Orientalism is widespread in pop music. The aim of this essay is to analyze Chinese Orientalism in the song and video “China Girl” by British singer David Bowie. Bowie is known for his interest in Asian cultures, signified most notably by the influence of Japanese style on Bowie’s musical performances, among other examples. The song “China Girl” initiated a passionate discussion about racist motives in the video clip; although Bowie is known for his opposition to racism, and the intended purpose of the video was to criticize racism, it is clear from the public and professional discussion that this intention may have failed. Displaying racist motives without a proper commentary is always problematic. Although Bowie’s song “China Girl” is often mentioned in academic texts as an example of Orientalism, its detailed analysis has not yet been processed. In my analysis, I will focus on the ornamental and content Orientalism of the video clip. I will also consider the extent to which Orientalism can be dangerous if individual stereotypes are described without a proper context.

Celý příspěvek[1] / Full Text Paper: PDF

Úvod

David Bowie patrí medzi svetoznáme hudobné legendy. Jeho piesne a videoklipy sú presiaknuté početnými orientálnymi motívmi. Cieľom tejto eseje je analyzovať prvky orientalizmu v Bowieho skladbe „China Girl“, a to na pozadí spevákovho vzťahu k Orientu a snahy o kritiku orientálnych stereotypov. „China Girl“ patrí so svojimi motívmi a celkovou myšlienkou v pozadí medzi ďalšie skladby, ako sú „Let’s Dance“ a „Loving the Alien“. Sám Bowie, ako zmieňuje Pegg, námet týchto skladieb komentoval následujúcim spôsobom:

Jednou vecou, s ktorou som sa pohrával, boli odpudivé a atraktívne vlastnosti druhej strany sveta, či už ide o Blízky východ alebo Ďaleký východ. Ako nás obe priťahujú a odradzujú tým, čo sa deje a tým, kým sú a skutočnosť, že sme všetci jedným. Táto základná myšlienka sa realizovala v „Let’s Dance“ s domorodcami a koloniálnou angličtinou, potom v „China Girl“ a nakoniec v „Loving the Alien“.^[2]

V tomto citáte môžeme vyčítať niekoľko významných súvislostí. V Bowieho citáte nachádzame tiež vyjadrenie toho, že z našej západnej pozície vidíme vždy Ďaleký východ
cez optiku orientalizmu, že vždy ide o kombináciu niečoho, čím môžeme byť priťahovaní a zároveň odpudzovaní. Bowieho citát jasne ukazuje na jeho kritický postoj k rasovým stereotypom a zdôrazňuje, že „všetci sme jedným“, aj keď sa navzájom odlišujeme. Zároveň tu však zostáva niečo, čo sa týka nášho prirodzeného pohľadu – strach z neznámeho a cudzieho, ktorý je v nás hlboko zakorenený (nehľadiac na západný či východný pôvod) a násobený stereotypmi, ktoré sa snažíme po dlhé storočia prekonávať.

Ako zmieňuje Scott, západná hudba je tak vždy charakteristická skôr tým, že sa vzťahuje k predchádzajúcim orientalistickým štýlom než k motívom, ktoré by sme nachádzali
vo východných etnických praktikách. V tomto ohľade pripomína konštatovanie Edwarda Saida, ktorý upozorňuje na skutočnosť, že orientalizmus nie je o skutočnom zachytení Orientu.^[3] Vyobrazenie Orientu neusiluje o presnosť, snaží sa vyobraziť Orient ako niečo cudzieho, ale zároveň ho schematicky zasadiť do západnej divadelnej scény, kde všetko –
od hercov, cez manažérov až po publikum je západné.^[4]

Rovnako ako je tomu v prípade Bowieho skladby, ktorá pracuje so stereotypmi (vyobrazenie ázijskej ženy, rasy, čínskeho komunizmu, kultúrnych zvyklostí), nie s verným zachytením Ďalekého východu. Skladba „China Girl“ je navyše špecifická tým, že sa Bowie snaží kritizovať orientálne stereotypy ich ironickým využitím. To je však obtiažna úloha. Hoci je Bowieho pieseň zamýšľaná ako kritika stereotypov, sám svojím vyobrazením medzirasového vzťahu do stereotypizácie upadá, ako ukazujú niektoré z interpretácií.

Prvá časť predstaví analyzovaný korpus, ktorý obsahuje zoznam scén a verše textu s prvkami orientalizmu. Druhá časť potom analyzuje ornamentálny a obsahový orientalizmus. V diskusii je rozobrané, ako sa Bowiemu darí naplniť zámer kritiky orientálnych stereotypov ich ironickým zachytením.

Korpus

Nasledujúca spracovaná tabuľka 1 znázorňuje vyskytujúce sa prvky orientalizmu vo videoklipe so stopážou. Prvý stĺpec obsahuje číslo daného motívu, prostredníctvom ktorého bude v ďalšej časti, ktorá sa zaoberá analýzou, odkazovaný na tabuľku. Ďalšia tabuľka 2 potom obsahuje text piesne, ktorý je tiež predmetom analýzy.

Tabuľka 1. Videoklip

Tabuľka 2. Text piesne

Analýza

V tejto časti zanalyzujeme jednotlivé pasáže videoklipu a verše piesne, ktoré súvisia s orientálnymi motívmi. Najprv sa zameriame na ornamentálny orientalizmus, ktorý sme rozčlenili na štyri skupiny motívov. Jedná sa o rasové stereotypy, prostredie a miesta, politické motívy a kultúrne zvyklosti. Následne okomentujeme text piesne.

Ornamentálny orientalizmus

Rasové stereotypy

Vo videoklipe sa objavuje množstvo stereotypov, ktoré môžeme z psychologického hľadiska charakterizovať ako ustálené, príliš všeobecné presvedčenie o konkrétnej skupine či triede ľudí.^[5] Kým niektoré stereotypy sa môžu týkať napríklad kultúrnych zvyklostí typických pre určité národy a nemusia nadobúdať negatívnych konotácií, iné stereotypy sa ukazujú ako viac problematické. Príkladom sú rasové stereotypy a predsudky, ktoré sa týkajú ľudskej tendencie odlišne oceňovať isté konfigurácie fenotypových rysov.^[6]

Vo videoklipe sa detailne zobrazuje tvár a mimika Číňanky. Môžeme si všimnúť jej široký úsmev, krátke čierne vlasy či biele zuby. Spevák ju vzápätí ide napodobniť (korpus: č.5). Zdôrazňuje pritom ázijské črty tváre – šikmé oči, jej široký úsmev. Je očividné, že sa spevák snaží napodobniť Číňankin vzhľad a poukázať na ázijské rysy. Najprv znázornil jej šikmé oči, potom sa doširoka rozosmial ako ona krátko pred chvíľou. Ako bolo spomenuté v úvode, Bowie vo svojej tvorbe poukazuje na skutočnosť, že sme všetci ľuďmi a kritizuje rasové stereotypy. Videoklip by sa teda dal chápať ako výsmech rasizmu.

V kontexte celého klipu je však situácia komplikovanejšia. Zatiaľ čo napodobňovanie ázijských rysov by mohlo byť považované len za poukázanie na rozdiely medzi rasami, celkové zobrazenie čínskeho dievčaťa je komplikované. Ako ukazuje Hisama, obdiv nad krásou ázijských žien súvisí i so stereotypným pohľadom západných mužov, ktorí idealizujú ázijské ženy a sú okúzlení ich exotickým vzhľadom. Táto idealizácia sa týkala i povahových rysov Aziatiek, ktoré boli pod vplyvom stereotypu orientalizmu považované za ideálne manželky. Tieto motívy sa objavujú v rôznych skladbách modernej hudby. Ešte závažnejším problémom je potom redukcia ázijskej ženy na objekt sexuálneho záujmu. Táto problematika je viac rozobraná v diskusnej časti článku.^[7]

Prostredie a miesta

Orientalizmus nachádzame i vo vyobrazenom prostredí – jedná sa hlavne o čínsku štvrť. V niekoľkých scénach máme možnosť nahliadnuť do ulíc tejto štvrte, predovšetkým potom do čínskej reštaurácie.

Scéna v čínskej reštaurácii (korpus: č.7) nám približuje stolovanie Číňanov. Práve čínska kuchyňa a spôsob stravovania predstavuje veľmi exotický prvok a jeden z najčastejších stereotypov, ktoré sú na Západe v kontexte s Čínou zobrazované. Spevák s Číňankou stolujú v reštaurácii, spevák sa snaží jesť paličkami, no nejde mu to, padajú mu. Číňanka je zhrozená, spevák sa len pousmeje, akoby sa nič nedialo. Z hľadiska celkového vnímania čínskych štvrtí obyvateľmi miest, by sme mohli povedať, že tieto štvrte sú často vnímané ako orientálne atrakcie vnútri miest.

Ako ukazuje diskusia z oblasti umenia, umelecká tvorba, pracujúca s motívom čínskej štvrte, sa namiesto empatického zachytenia života Číňanov môže schýliť k orientalistickému pohľadu, ktorý sa dopúšťa exotizácie.^[8] Tejto problematiky si všíma napr. Lee, ktorý hodnotí umeleckú tvorbu zachycujúcu čínsku štvrť v San Franciscu a v kontexte Saidovho modelu upozorňuje, že niektoré diela sú spojené s túžbou kolonizovať čínsku štvrť ako istú kuriozitu vnútri mesta.^[9] I vo videoklipe je čínska štvrť zachytená ako istá atrakcia, kde je možné ozvláštniť deň jedením rezancov čínskymi paličkami.

Prvky orientalizmu nachádzame i v spálni Číňanky, kde ju spevák príde navštíviť. (korpus: č.18) Na pomerne dlhom zábere je opakovane vidieť obraz, kde je znázornená čínska krajina – dvaja ľudia na moste kráčajúci z dediny. Číňanka má tiež v izbe čajovú súpravu – kanvičku a štyri šálky. Ázijsky pôsobí i pohovka a vankúše nachádzajúce sa vedľa postele. Orientálne pôsobia aj obliečky na posteli. A nad posteľou je červený čínsky obraz.

Politické motívy 

Postavu Číňanky za ostnatými drôtmi (korpus: č.1), ktorá sa objavuje na začiatku a na konci videoklipu, by sme mohli charakterizovať ako uväznenú postavu v čínskom svete, ktorý je tak odlišný od toho západného. Ostnaté drôty by mohli vyjadrovať aj útlak žien a čínsky komunizmus. Ide o istú stereotypizáciu priepasti medzi demokratickým svetom a svetom komunizmu.

Vo videoklipe (korpus: č.3) si môžeme všimnúť čínske dievča bežiace s čínskou vlajkou po púšti. Najdramatickejší záber nastáva vo chvíli, keď sa čínske dievča v spätnom zábere z ležiacej pozície dostáva do pozície, keď kľačí. Bowie, vedľa ktorého stojí dôstojník, prstami naznačujúcimi streľnú zbraň mieri na spánok Číňanky. Zrazu sa zahrmí, dôjde k strihu záberu a Bowie ju namiesto zastrelenia pohladí po vlasoch. Na tejto scéne je zrejmé, že zobrazenie stereotypu – každý Číňan je komunista, komunisti sú nepriatelia – naberá pomerne radikálnu podobu. Zatiaľ čo výsmech rasovým stereotypom bol zobrazený prostredníctvom milého laškovania dvoch zamilovaných osôb, tuto vidíme akúsi západnú nadradenosť a akt milosti nad dievčaťom, o ktorej politickej či sociálnej situácii nič nevieme. Ironická kritika stereotypu, tak nie je príliš dobre jasná a závisí na divákovi, ako túto scénu vníma.

Kultúrne zvyklosti

Veľký dôraz sa vo videoklipe kladie na čínske jedlo a stolovanie. Okrem scény v reštaurácii je tu aj, ako spevák zoberie Číňanke misku ryže a potom ju vyhodí vonku do ulice (korpus: č.15). Práve ryža predstavuje asi najtypickejší stereotyp týkajúci sa čínskeho jedla. Bez znalosti akéhokoľvek zámeru piesne a videoklipu, celá situácia vyzerá, ako by spevák chcel vyjadriť akýsi nesúhlas s čínskou kultúrou, ktorú chcel doslova radšej vyhodiť do vzduchu, a pritom zabudol, že ryža je v Ázii cenná. Týmto gestom z nej urobil niečo bezpredmetné, akoby chcel, aby ľudia na ňu zabudli a aby stratila svoju hodnotu. S tým súvisí i text piesne, ktorý rozoberieme viac v ďalšej časti. V jednom z veršov spevák hovorí, že zničí všetko čím je. V kontexte Bowieho zámeru – poukázať na to, že sme všetci ľuďmi, bez ohľadu na rasu a pôvod – by teda táto scéna mala byť chápaná ako veľké zveličenie a kritika stereotypného myslenia. Avšak tu opäť narážame na nejednoznačnosť ironickej kritiky orientalizmu.

Číňanka si v scéne po rozsypaní ryže (korpus č.16) zmení šaty a účes, a je prekrásne upravená v čínskom kostýme. Spolu so spevákom tu tvoria pár, čo by sme mohli označiť za niečo neobvyklého, keďže v tej dobe v osemdesiatych rokoch bolo nezvyčajné miešať kultúry v partnerských vzťahoch. Zároveň čínske ženy pútali západných mužov svojou exotickosťou. V tomto prípade je vo videoklipe znázornená kritika stereotypného pohľadu priamo vzťahom Bowieho a Číňanky.

Obsahový orientalizmus

Orientalizmus nenachádzame len vo videoklipe, ale i v samotnom texte piesne. Bowieho texty podnecujú k diskusii i medzi širokou verejnosťou. Príkladom toho môžu byť pokusy o interpretáciu skladby „China Girl“ na rôznych webových stránkach s hudobnou tematikou. Ďalším príkladom môže byť aj web genius.com^[10], kde užívatelia diskutujú o motívoch objavujúcich sa v jednotlivých veršoch Bowieho piesne.

V niektorých veršoch si môžeme všimnúť značné narážanie na ázijskú kultúru. Význam niektorých veršov piesne nemusí byť jednoznačný, je možných viacero variánt významu. Na rôznych internetových fórach si diskutéri vymieňajú svoje domnienky o možnom význame slov. V texte sa vyskytujú opisy Číňankinej krásy. Aj zo samotného oslovenia Číňanky “little China Girl” môžeme vyčítať stereotypy západného myslenia o ázijských ženách. Spevák označuje Číňanku prívlastkom “little” , čím chce viac umocniť nižší vzrast Aziatov. Číňanku nenazýva ako “ženu”, ale “dievča”, čo je i podľa Waldrepa^[11] argumentované mladistvým vzhľadom ázijských žien. Vo verši číslo 3 je vyjadrené, že Číňanka je pre speváka niečo cenné, o čo nechce prísť, bez ktorej sa cíti zle. Akoby mala nadprirodzenú moc a nebola len obyčajné dievča.

Vo verši číslo 5 si môžeme všimnúť, že spevák sa cíti ako niečo drahé, ako posvätná krava, keď vstúpi do čínskeho mesta. V tomto ohľade vidíme istú nadradenosť západného pohľadu – čo umocňuje i scéna, ktorá nasleduje po Bowieho príchode do čínskej štvrte – vyhodenie ryže. Vo verši číslo 6 spevák spomína svastiku. Tisíce rokov ju používali hinduisti a budhisti ako symbol znamenajúci pohodu. Od 20. storočia začal skôr vyjadrovať výstredný symbol šťastia.^[12] Pod číslom 8 si môžeme všimnúť verše naznačujúce nadradenosť európskej rasy nad ázijskou. Je tu očividné vyjadrenie toho, že európske znamená niečo lepšie a snaha presvedčiť Číňanku, aby sa vzdala zaužívaných zvykov a štýlu života v ázijskej spoločnosti. Zároveň je tu i uvedomenie, že čínske dievča premení v niečo, čím nie je – vyjadrenie obavy. V časoch vzniku tejto piesne bola Čína ešte zaostalou krajinou, preto vyjadrenie speváka “I’ll give you television”, môže znamenať urážku čínskej ekonomickej situácie. Zdá sa, že subjekt orientalizmu “televízia” v tomto prípade odkazuje na rozporné historické predstavy o Ázii.^[13] Spevák seba samého v klipe prezentuje ako nadradenejšiu rasu – modré oči a blonďavé vlasy ako ideál krásy, západný muž s presvedčením ovládnuť svet. Oproti tomu, čínska rasa tu vystupuje ako menej priebojná a technicky zaostalá. Waldrep si myslí, že mnoho divákov význam skladby „China Girl” neuchopilo ako výsmech rasizmu a stereotypov. Dodáva, že na pochopenie tejto skladby je potrebné hlbšie skúmanie Bowieho diel.^[14]

Diskusia

Ako už bolo rozobrané v analytickej časti, pieseň Davida Bowieho obsahuje mnoho motívov, ktoré rozpútali veľkú diskusiu. Hoci tieto motívy mali byť istým výsmechom stereotypov a je možné skôr upozorňovať na spevákov pozitívny postoj k ľuďom rôznych rás a národností, nekomentované zobrazenie niektorých stereotypov môže byť problematické. Nie každý divák musí byť oboznámený so spevákovými zámermi, čo dáva priestor značným špekuláciám. Môžeme hovoriť o bezkontextovom orientalizme, ktorý môže byť nebezpečný.

Poňatie klipu a piesne ako kritiky rasizmu odpovedá Bowieho prístupu k tejto problematike. Okrem vyššie zmieneného dokladajú Bowieho kritický postoj k rasizmu nielen ďalšie rozhovory so spevákom, ale i jeho životný štýl. Významná je v tomto ohľade napríklad jeho kritika MTV za to, že nevysiela klipy afroamerických autorov, a pokiaľ áno, tak len vo veľmi neatraktívnych hodinách.^[15] V rovine osobnej sú to potom jeho partnerské vzťahy so ženami. Roku 1992 sa oženil so somálsko-americkou modelkou Iman.^[16] V neprospech tejto interpretácie naopak hovorí Bowieho raný príklon k fašizmu.^[17] Toto Bowieho zaujatie fašizmom však býva spojované so spevákovým záujmom o fašistický okultizmus, nie o rasové otázky. Bowie sa neskôr od fašistickej ideológie dištancoval. Táto búrlivá životná etapa bola navyše spojená s užívaním kokaínu. Obdobie vzniku skladby „China Girl“ patrí už do Bowieho neskoršej etapy tvorby.^[18] Ako zmieňuje Waldrep, obdobie 80. rokov je spojené
s Bowieho bojom proti rasizmu a vytvára klipy s protirasistickým posolstvom. Príkladom je video „Let’s Dance“, kde poukazuje na pomery austrálskych domorodcov –⁠ Aborigincov.^[19]

Podobný zámer mal byť spojený s videoklipom „China Girl“, ale mnoho komplikovaných motívov, ktoré sa vo videoklipe objavujú, dáva možnosť viacerým interpretáciám. Ako ukazuje Waldrep, samotný stereotyp čínskeho dievčaťa má veľa potenciálnych úskalí, ako napr. „redukcia žien mnohých samostatných rás na jednu panázijskú identitu“.^[20] Nahráva tomu i skutočnosť, že vietnamská herečka je nazývaná Číňankou.^[21]

Vzťah Bowieho a čínskeho dievčaťa si zaslúži väčší komentár, než obyčajné upozornenie na motív borenia stereotypov medzirasových vzťahov. Zobrazenia ázijských žien – a predovšetkým orientálne spôsoby tohto zobrazenia – vyvolávajú diskusiu. Naprieč západnou umeleckou scénou nachádzame zobrazenia ázijských žien ako ideálov mužských túžieb, pričom tieto ženy sú často redukované na sexuálny objekt.^[22] Ako zmieňuje Hisama, Bowieho zámer je iný a dalo by sa povedať, že ide o istú iróniu voči týmto tendenciám.^[23] Avšak táto snaha je veľmi nebezpečná, pretože nesie riziko nepochopenia.^[24] Orientálne exotické dievča z tretieho sveta, ktoré na jednom zo záberov pobehuje s vlajkou v oblečení evokujúcom čínsky komunizmus, sa v priebehu klipu premieňa v ženu s make-upom a rúžom.^[25] Ako ďalej rozoberá pieseň Hisama, verš „zničím všetko, čím si“, poukazuje na skutočnosť, že si spevák uvedomuje možnosť nezvratnej premeny dievčaťa. Práve v tomto kontexte a taktiež v kontexte Bowieho prehlásenia o borení stereotypov týkajúcich sa ázijských žien a genderových rolí, by sa celá pieseň dala čítať ako ironická kritika áziofilných diel, ktoré degradujú postavenie ázijských žien a činia z nich holé objekty mužského záujmu. Hisama ale poukazuje na skutočnosti, ktoré zmierňujú účinky tejto ironickej kritiky. Práve tu sa ukazuje nebezpečie orientalizmu, ktorý je stvárnený bez potrebného prepracovania a náležitého komentára.^[26] Hoci by Hisama rada ocenila Bowieho zámer kritiky stereotypov, nemôže úplne prijať túto interpretáciu. Bowie síce ironicky upozorňuje na nadvládu bielych mužov nad ázijskými ženami (napr. scéna, keď čínske dievča padá na kolená), dopúšťa sa Bowie homogenizácie ženskej identity, ktorú Hisama v klipe a piesni nerozoznáva ako kritickú.^[27]

Dalo by sa povedať, že použitie orientalizmu ako kritiky orientalizmu v konečnom dôsledku uviazlo v myslení, ktoré má stále príliš blízko k nebezpečným stereotypom a rasovým predsudkom. Hisama totiž upozorňuje, že identita čínskeho dievčaťa je redukovaná len na rasu a pohlavie. Čínske dievča dokonca ani na mieste, ktoré je k tomu určené, nehovorí vlastným hlasom. Bowieho kritika tak pôsobí, ako by vytĺkal klin klinom.^[28] Ako dodáva Waldrep, čínske dievča nemá svoju špecifickosť či individualitu. Hoci táto deindividualizácia je spojená so snahou o rozvíjanie politického a kultúrneho významu piesne, vedie nakoniec k zastreniu zámeru a otvára priestor pre nebezpečné dezinterpretácie a nepochopenia.^[29]

Na problematiku rasových stereotypov a ich vzťah k sexuálnemu rasizmu upozorňujú i súčasné výskumy. Silvestrini vo svojej štúdii upozorňuje, že sexuálny rasizmus ako „forma predsudkov odohrávajúcich sa v sexuálnom alebo romantickom prostredí, je zložitý jav, ktorý môže interagovať s rasovými stereotypmi a mediálnymi reprezentáciami krásy a ovplyvňovať tak medzirasovú príťažlivosť“.^[30] Tento vplyv dokladajú i skúsenosti participantov výskumov – vnímaná rasová identita ovplyvňuje spôsoby, akými je zachádzané s inými ľuďmi.^[31] Práve v tomto kontexte je možné nahliadnuť na kritiku Hisamy, ktorá si uvedomuje nebezpečie videoklipu. Nejde tak o to, aký bol Bowieho zámer, ale o spôsoby, akým bude videoklip vnímaný a aký môže mať vplyv na diváka, ktorý nie je dobre oboznámený s kontextom, Bowieho postojom k rasizmu a podobne.

Záver

V tejto eseji sme predstavili Bowieho skladbu „China Girl“ a analyzovali prvky orientalizmu. Text piesne a videoklip sú stvárnené ako ironická kritika orientálnych stereotypov. Jedná sa predovšetkým o rasové motívy, vzťah západného muža a východnej dievčiny, politické motívy a kultúrne motívy. Napriek pôvodnému zámeru však môžu niektoré scény pôsobiť opačným dojmom, pretože ironická kritika nemusí byť na prvý pohľad jasná. Kritika orientalizmu orientalizmom zobrazujúcim stereotypy v sebe skrýva nebezpečné prvky a bolo by treba ich viac okomentovať. Pôvodný Bowieho zámer je tak omnoho zreteľnejší jeho fanúšikom, ktorí poznajú jeho kompletné dielo. Tento riskantný čin má za následok, že niektorí hudobní kritici považujú Bowieho skladbu „China Girl“ za problematickú a domnievajú sa, že sa nedokázal úplne vymaniť zo stereotypného myslenia. Túto myšlienku má potvrdzovať neúplná identita čínskeho dievčaťa vystupujúceho v klipe.

Obzvlášť dnes, keď je audiovizuálny obsah voľne prezentovaný bez odborného komentára a na weboch neprechádza recenzným schvaľovacím procesom, sa môžu podobné pokusy o kritiku stereotypov minúť účinkom a skôr ohroziť zmýšľanie jedincov náchylných prijímať stereotypy. Bowieho klip sa stretol ako s kritikou, tak i s uznaním. Pôvodná necenzurovaná verzia bola v niekoľkých krajinách zakázaná, a to z dôvodov záverečného milostného aktu na pláži. Potom vznikli cenzurované verzie, kde je záverečná scéna zostrihaná. Avšak pôvodné necenzurované video získalo roku 1984 cenu MTV za najlepšie mužské video. Zámery videoklipu však vyžadujú komentár, pretože nemusia byť na prvý pohľad čitateľné, čo bolo ukázané v tejto eseji.

Zoznam použitých zdrojov

BOWIE, David. David Bowie – China Girl (Official Video). In: YouTube [online]. 19.06.2018 [cit. 2020-05-08]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=_YC3sTbAPcU

BOWIE, David. David Bowie on Making ‘Let’s Dance’ & Black Artists | MTV Full 1983 Interview. In: YouTube [online]. 10.01.2017 [cit. 2020-10-18]. Dostupné z https://www.youtube.com/watch?v=L3i53rjh-PA

BOWIE, David. David Bowie – China Girl – Lyrics. Genius [online] [cit. 2020-06-16].  Dostupné z: https://genius.com/2025778

BRODY, David. Review: The Shifting Lens: Orientalism and Representations of Chinatown. Art Journal, 2003, 62, 3, 107–109.

CAMPION, Mukti Jain. How the world loved the swastika – until Hitler stole it. BBC News. Kiev 2014. [online] [cit. 2020-06-24]. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/magazine-29644591. 

CARDWELL, Mike. Dictionary of Psychology. Chicago IL: Fitzroy Dearborn, 1996.

DAWSON, Ashley. “Love Music, Hate Racism”: The Cultural Politics of the Rock Against Racism Campaigns, 1976-1981. Postmodern Culture, 2005, 16, 1.

HISAMA, Ellie M. Postcolonialism on the Make: The Music of John Mellencamp, David Bowie and John Zorn. Popular Music, 1993, 12, 2, 91–104.

LEE, Anthony W. Picturing Chinatown: Art and Orientalism in San Francisco. Berkeley: University of California Press, 2001.

MADDOX, Keith, B. Rethinking Racial Stereotyping, Prejudice, and Discrimination. Psychological Science Agenda, 2006, April. [online] [cit. 2020-10-18] Dostupné z: https://www.apa.org/science/about/psa/2006/04/maddox

PEGG, Nicholas. The Complete David Bowie. Expanded and updatededition (mobi version). London: Titan Books, 2011.

POWER, Ed. Sorry, woke mob – China Girl does not make David Bowie a racist. The Telegraph, 2020 [online] [cit. 2020-10-18] Dostupné z: https://www.telegraph.co.uk/music/artists/sorry-woke-mob-china-girl-does-not-make-david-bowie-racist/

SAID, Edward W. Orientalism: Western Conceptions of the Orient.
Harmondsworth: Penguin, 1985.

SCOTT, Derek B. Orientalism and Musical Style. The Musical Quarterly, 1998, 82, 2, 309–335.

SILVESTRINI, Molly. “It’s not something I can shake”: The Effect of Racial Stereotypes, Beauty Standards, and Sexual Racism on Interracial Attraction. Sexuality & Culture, 2019. https://doi.org/10.1007/s12119-019-09644-0

TAM, Ruth. How David Bowie’s ‘China Girl’ used racism to fight racism. The Washington Post. Washington, 2016. [online] [cit. 2020-06-24]. Dostupné z: https://www.washingtonpost.com/news/morning-mix/wp/2016/01/20/how-david-bowies-china-girl-used-racism-to-fight-racism/

WALDREP, Shelton. The “China Girl” Problem: Rediscovering David Bowie in the 1980s. In DEVEREUX, Eoin, DILLANE, Aileen, POWER, Martin J. (Eds.). David Bowie: Critical Perspectives. New York: Routledge, 2015, s. 147–159.

WALDREP, Shelton. Future Nostalgia: Performing David Bowie. New York: Bloomsbury Academic, 2016.

[1] Príspevok vznikol za podpory MŠMT ČR udelenej UP v Olomouci (IGA_FF_2020_035) – Rozhraní asijských kultur a společností.

[2] SCOTT, Derek B. Orientalism and Musical Style. The Musical Quarterly, 1998, 82, 2, s. 309.

[3] PEGG, Nicholas. The Complete David Bowie. Expanded and updatededition (mobi version). London: Titan Books, 2011, s. 200.

[4] SAID, Edward W. Orientalism: Western Conceptions of the Orient. Harmondsworth: Penguin, 1985, s. 71–72.

[5] CARDWELL, Mike. Dictionary of Psychology. Chicago IL: Fitzroy Dearborn, 1996.

[6] MADDOX, Keith, B. Rethinking Racial Stereotyping, Prejudice, and Discrimination. Psychological Science Agenda, 2006, April. [online] [cit. 2020-10-18] Dostupné z: https://www.apa.org/science/about/psa/2006/04/maddox

[7] HISAMA, Ellie M. Postcolonialism on the Make: The Music of John Mellencamp, David Bowie and John Zorn. Popular Music, 1993, 12, 2.

[8] BRODY, David. Review: The Shifting Lens: Orientalism and Representations of Chinatown. Art Journal, 2003, 62, 3, s. 108.

[9] LEE, Anthony W. Picturing Chinatown: Art and Orientalism in San Francisco. Berkeley: University of California Press, 2001, s. 38.

[10] David Bowie – China Girl – Lyrics. Genius [online] Dostupné z: https://genius.com/2025778

[11] WALDREP, Shelton. Future Nostalgia: Performing David Bowie. New York: Bloomsbury Academic, 2016.

[12] CAMPION, Mukti Jain. How the world loved the swastika – until Hitler stole it. BBC News. Kiev 2014. [online] [cit. 2020-06-24]. Dostupné z: https://www.bbc.com/news/magazine-29644591.

[13] WALDREP, Shelton. Future Nostalgia: Performing David Bowie. New York: Bloomsbury Academic, 2016.

[14] TAM, Ruth. How David Bowie’s ‘China Girl’ used racism to fight racism. The Washington Post. Washington, 2016. [online] [cit. 2020-06-24]. Dostupné z: https://www.washingtonpost.com/news/morning-mix/wp/2016/01/20/how-david-bowies-china-girl-used-racism-to-fight-racism/

[15] BOWIE, David. David Bowie on Making ‘Let’s Dance’ & Black Artists | MTV Full 1983 Interview. In: YouTube [online]. 10.01.2017 [cit. 2020-10-18]. Dostupné z: https://www.youtube.com/watch?v=L3i53rjh-PA

[16] POWER, Ed. Sorry, woke mob – China Girl does not make David Bowie a racist. The Telegraph, 2020 [online] [cit. 2020-10-18] Dostupné z: https://www.telegraph.co.uk/music/artists/sorry-woke-mob-china-girl-does-not-make-david-bowie-racist/

[17] DAWSON, Ashley. “Love Music, Hate Racism”: The Cultural Politics of the Rock Against Racism Campaigns, 1976-1981. Postmodern Culture, 2005, 16, 1.

[18] POWER, Ed. Sorry, woke mob – China Girl does not make David Bowie a racist. The Telegraph, 2020 [online] [cit. 2020-10-18] Dostupné z: https://www.telegraph.co.uk/music/artists/sorry-woke-mob-china-girl-does-not-make-david-bowie-racist/

[19] WALDREP, Shelton. The “China Girl” Problem: Rediscovering David Bowie in the 1980s. In DEVEREUX, Eoin, DILLANE, Aileen, POWER, Martin J. (Eds.). David Bowie: Critical Perspectives. New York: Routledge, 2015, s. 151.

[20] Taktiež, s. 151.

[21] Taktiež, s 151.

[22] porov. HISAMA, Ellie M. Postcolonialism on the Make: The Music of John Mellencamp, David Bowie and John Zorn. Popular Music, 1993, 12, 2, 91–104.

WALDREP, Shelton. Future Nostalgia: Performing David Bowie. New York: Bloomsbury Academic, 2016.

[23] HISAMA, Ellie M. Postcolonialism on the Make: The Music of John Mellencamp, David Bowie and John Zorn. Popular Music, 1993, 12, 2.

[24] WALDREP, Shelton. Future Nostalgia: Performing David Bowie. New York: Bloomsbury Academic 2016.

[25] HISAMA, Ellie M. Postcolonialism on the Make: The Music of John Mellencamp, David Bowie and John Zorn. Popular Music, 1993, 12, 2. s. 94

[26] Taktiež, s. 94

[27] Taktiež, s. 95

[28] Taktiež, s. 95

[29] WALDREP, Shelton. Future Nostalgia: Performing David Bowie. New York: Bloomsbury Academic, 2016.

[30] SILVESTRINI, Molly. “It’s not something I can shake”: The Effect of Racial Stereotypes, Beauty Standards, and Sexual Racism on Interracial Attraction. Sexuality & Culture, 2019. https://doi.org/10.1007/s12119-019-09644-0

[31] Taktiež.

Príspevok vznikol za podpory MŠMT ČR udelenej UP v Olomouci (IGA_FF_2020_035) – Rozhraní asijských kultur a společností.